Povinné
zverejňovanie
 
Užitočné
informácie

Úradné hodiny:

Pondelok 7:30 - 12:00, 12:30 - 15:30
Utorok 7:30 - 12:00, 12:30 - 15:30
Streda 7:30 - 12:00, 12:30 - 15:30
Štvrtok 7:30 - 12:00, 12:30 - 15:30
Piatok 7:30 - 12:00, 12:30 - 15:30

Obec

Chotča

Poloha: Chotča leží v Ondavskej vrchovine, v doline rovnomennej rieky Chotčianky, východného prítoku Ondavy, v nadmorskej výške okolo 220 m. Potok Chotčianka bol v stredoveku a aj neskôr časťou hranice medzi Šarišskou a Zemplínskou župou. O Chotčianke sú doklady už z roku 1269, ako aj o hranici medzi smilnianskym a stročínskym panstvom. Je tu sírnatý prameň. Les je iba vo východnej časti (buk, menej borovica).

História: V roku 1379 šľachtic Peter Cudar získal stročínske panstvo, ktorého juhovýchodná časť ležala až pri Chotči. Z obsahu listiny je zrejmé, že tamojšie sídlisko jestvovalo už skôr a majetok nepatril k stročínskemu panstvu. Dedina sa v písomnostiach vyskytuje len pod názvom Chotča. Názov Chotča je totožný s osobným, či rodovým menom, pričom je typologicky blízky názvom Ľupča, Bytča a iným. Nositeľ mena Chotča nemal k sídlisku vlastnícko-feudálny vzťah, ale starší, rodový.

Na základe uvedených skutočností a domnienok predpokladáme, že chotčianske sídlisko jestvovalo pred 13., prípadne 11. storočím a patrí k najstarším slovenským sídliskám v priľahlom okolí. Je nepochybne najstaršou dedinou v doline Chotčianky, ktorej názov bol odvodený od názvu sídliska. Dedina Chotča bola od 14. storočia a nepretržite aj v 17. storočí majetkovou súčasťou stropkovského panstva. Územno – vlastnícke vzťahy sa ustálili tak, že potok Chotčianka bol hranicou medzi stročínskym, neskôr makovickým a stropkovským panstvom. V urbári je Chotča zapísaná ako dedina s roľníckym, slovenským obyvateľstvom. Šoltýsovi patril aj vodný mlyn. Poddanských domácnosti bolo vtedy 8. V roku 1492 – 1496 v Chotči existoval katolícky kostol a dedina bola sídlom farnosti. Aj toto je dôkazom starobylosti Chotče, pretože fary existovali v podstatne staršie osídlených dedinách. Sídlisko malo v roku 1600 24 poddanských domov a dom šoltýsa. Chotča bola stredne veľkou dedinou avšak najväčšou v blízkom okolí. V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Začiatkom 18. storočia sa Chotča zmenšila na úroveň malej dediny, v roku 1715 tu bývalo 7 a v roku 1720 9 poddanských domácnosti.

         Obyvatelia pracovali v lesoch,  živili sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. O tom, že poľnohospodárstvo prevládalo, svedčí aj symbolika na obecnej pečatí z roku 1816, na ktorej je znázornený lemeš a čerieslo. Do roku 1945 tu bolo rozvinuté tkáčstvo, kolesárstvo, kováčstvo a výroba drevených, železničných podvalov.

Súčasnosť: Veľkosť katastra je 1180 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola z roku 1894, na ktorej vyučovacím jazykom do roku 1919 bola maďarčina a neskôr slovenčina, materská škola so školskou jedálňou, dom smútku a dva kostoly. Rímskokatolícky kostol z roku 1910, zasvätený Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu a gréckokatolícky chrám z roku 1969, zasvätený Petrovi  a Pavlovi.

        

         V obci je Drevoprevádzka, Olmíra – predajňa potravín,  Fam – predajňa potravín, Potraviny, Brova – chov hydiny . V obci je hospodársky dvor so zameraním na chov hovädzieho dobytka.

         Obec je v združení Mikroregion Zelené Beskydy so sídlom v Bukovciach od roku 2004.

         Uskutočňujú sa tu spoločenské a kultúrne podujatia – Športovo – kultúrny deň, Privítanie nového roka, Deň matiek, Mikulášske poobedie, Fašiangový maškarný ples a Obecný ples. Obec má aj minerálny zdroj a spolupracuje s GMINOU KOMANZA z Poľska.

Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku, zber húb a vychádzky do prírody. V katastri obce je aj minerálny zdroj – vajcovka v časti Radivo a rybník pri poľnohospodárskom družstve.